Vždy som ti vravel
Vždy som ti vravel:
Príď v pravý čas,
príď za dunenia bubnov,
na pravé poludnie,
keď lastovičky rozdávajú vo vzduchu svoje autogramy
a veci mlčia,
príď plná hnevu,
keď si smutná, aj keď sa ti chce smiať.
---
Zas budú hlavy v oknách, veci v poriadku,
zas bude všetko na svojom mieste,
spravíme večer u vás v záhrade,
prstami lusknem, zapália sa marhule,
ich žlté ohne zas sa nad nás zohnú:
Príď v pravý čas,
príď za dunenia bubnov,
na pravé poludnie,
keď lastovičky rozdávajú vo vzduchu svoje autogramy
a veci mlčia,
príď plná hnevu,
keď si smutná, aj keď sa ti chce smiať.
---
Zas budú hlavy v oknách, veci v poriadku,
zas bude všetko na svojom mieste,
spravíme večer u vás v záhrade,
prstami lusknem, zapália sa marhule,
ich žlté ohne zas sa nad nás zohnú:
Aj vtedy bola tráva modravá a studená jak studňa,
dážď bodkovaný ako kravata visel šikmo z mračien,
blesk začínal sa na nebi a siahal po náš bozk.
Keď už tá búrka dlho trvala
a príliš hlasno tĺkli na plech hromu,
povedala si, že ťa budú hľadať...
---
V tme som ťa videl letieť ponad dvor.
---
V tú noc sa zem pohla v ložiskách,
vznikli všetky hviezdy,
vesmír sa triasol ako ovečka
a hľadal si svoj stred.
Komentáře
Okomentovat